Za siedmimi divmi sveta, Dejiny písané Rímom, Ich veličenstvá pyramídy, či Grécky zázrak - to je len niekoľko titulov kníh, na ktorých vyrástli celé generácie Slovákov a Čechov. Vyšli z pera Vojtecha Zamarovského, ktorý sa zapísal do dejín literatúry ako výnimočný popularizátor histórie. 

Paracelsus bol jednou z najvýraznejších osob-ností dejín medicíny. Nebol len lekárom, ale aj prírodovedcom, mystikom, filozofom, prorokom, astrológom, alchymistom a mágom.

Veľkého učiteľa s inovátorským prístupom k tomuto poslaniu, jeho revolučné pojmy „opakovanie je matkou múdrosti" a „škola hrou" pozná asi každý. Vypracoval systém pedagogiky ako vedy a natoľko ním predbehol dobu, že ešte stále škola jeho predstáv zostáva ideálom. 

Poľská vedkyňa, žijúca vo Francúzsku, nositeľka Nobelovej ceny, oddaná nielen vede, ale aj ľudstvu, ktorému nezištne ponúkla všetky výsledky svojej práce i seba samú. 

O Hiledgarde z Bingenu, jednej z najpozoruhodnejších ženských postáv stredoveku, ktorá samu seba vo všetkej skromnosti charakterizovala ako „indocta" (nevzdelaná), môžeme hovoriť ako o teologičke, prírodovedkyni, lekárke, spisovateľke, vizionárke (prorokyni), skladateľke a psychologičke. 

Životná cesta
Albert Einstein sa narodil v roku 1879 v nemeckom Ulme. Vyrastal v Mníchove, kde mal jeho otec a strýko elektrotechnickú továreň.

Pri svojej poslednej ceste do Anglicka som mal to šťastie navštíviť starú katedrálu vo Winchesteri. Tisícročné stredisko putovania a náboženstva, jedno z magických centier planéty. 

Človek, ktorý si ako 7-ročný zaumienil, že nájde trosky bájnej Tróje a ako dospelý muž na údiv celého sveta svoj sen uskutočnil. Kým bol a aká bola jeho cesta za svojim snom?

Veľký renesančný umelec Michelangelo je zaujímavou osobnosťou v dejinách výtvarného umenia. Bol skvelým maliarom, sochárom, architektom, a dokonca aj písal básne.

Keď prstami predstavivosti obraciame stránky dejín, všimneme si listy poškvrnené krvou. Nájdeme však aj také, ktoré majú pozlátený okraj a rozprávajú nám o veľkých ľuďoch, ktorí obetovali život za „pravdu, spravodlivosť a bratstvo". Od Sokrata po Hypatiu z Alexandrie; od Giordana Bruna po Gándhího... Či už boli uznávaní alebo zatracovaní – zanechali nám svoj odkaz.

Giacomo Puccini, taliansky operný skladateľ, s hudbou sa narodil, s hudbou žil a s hudbou opustil tento svet. V rodine Pucciniovcov patril do piatej generácie hudobníkov, bol priekopníkom vo svete opery a hoci v porovnaní s inými skladateľmi nenapísal mnoho diel, takmer všetky, ktoré vytvoril, prekonali hranice času a stali sa „nesmrteľnými".

 
Rímsky cisár, vojvodca, filozof Marcus Aurelius, dodnes na Piazza del Campidoglio hľadí z chrbta svojho koňa na Rím a pozoruje kam sa uberá svet. Každý deň prejde okolo neho množstvo ľudí a on ich všetkých stále a neúnavne zdraví starorímskym „AVE", vyjadreným zdvihnutou rukou.

"Krásna je neustála radosť. Jej nádhera rastie; nikdy sa nepremení v ničotu."

Takto sa začína epická báseň Endymion od Johna Keatsa. A v týchto úvodných riadkoch, ako aj v celom svojom vynikajúcom diele, nám Keats predstavuje jednu z kľúčových tém svojej poézie, ak nie celého svojho diela, že archetyp krásy je nesmrteľný.

 
Ktože by nepoznal podlhovasté obrazy vznešených dám okrášlených spletitými prstencami vlasov, arabeskami ako aj rôznymi symbolmi, ktoré vzbudzujú dojem jemnosti a zároveň dámskej sily, života, pohybu, ladnosti a krásy.

 
„Sama duša Talianska, ktorá žiari v kráse prírody tak jasne, ako v dielach veľkých básnikov a veľkých maliarov, našla dnes hlas v mene Giuseppe Verdiho."

Takto sa rozplýva básnik Fogazzaro nad dielami svojho rodáka.