Životná cesta
Albert Einstein sa narodil v roku 1879 v nemeckom Ulme. Vyrastal v Mníchove, kde mal jeho otec a strýko elektrotechnickú továreň.

Strýko podporoval Albertov záujem o prírodné vedy a matematiku. Ako chlapec bol Einstein rozvážny až pomalý, ale jeho vedomosti z filozofie, exaktných vied a hudby boli mimoriadne. Po gymnaziálnych štúdiách v Mníchove a štúdiu vo švajčiarskom Aarau absolvoval v roku 1901 učiteľský smer odborov matematika a fyzika na polytechnike v Zürichu. Od roku 1902 bol úradníkom patentového úradu v Berne. Tu vo voľnom čase spísal práce tvoriace základy teórie relativity a kvantovej teórie. Od roku 1908 bol docentom v Berne, v roku 1909 sa stal mimoriadnym profesorom v Zürichu a od roku 1911 bol riadnym profesorom teoretickej fyziky na nemeckej univerzite v Prahe. V roku 1912 sa vrátil do Zürichu, od roku 1914 bol riaditeľom berlínskeho Fyzikálneho ústavu cisára Viliama. Na protest proti nemeckému antisemitizmu odišiel v roku 1933 do Princetownu v USA, kde pôsobil až do konca svojho života, do roku 1955.

Veľké objavy
Einsteinova špeciálna teória relativity, ktorú predstavil v článku v roku 1905, uviedla Maxwellovú teóriu elektromagnetizmu do súladu s experimentálnymi výsledkami tým, že nahradila koncepciu newtonovského času predstavou relativity súčasnosti. V roku 1915 teóriu rozšíril vo všeobecnej teórii relativity, vysvetľujúcej gravitáciu zakrivením časopriestoru. Dôsledky obidvoch teórii sa skvelo potvrdili a podstatne zmenili chápanie filozofických kategórii priestor a čas, predstavy kozmologické i ďalšie filozofické koncepcie. Einstein v práci o fotoefekte, za ktorú dostal v roku 1921 Nobelovu cenu, vytvoril predstavu fotónov ako častíc. V tom istom roku publikoval teóriu Brownovho pohybu. Zaoberal sa teóriou merných tepiel pevných látok, kvantovou teóriou žiarenia a ďalšími oblasťami fyziky. Hoci bol jedným zo zakladateľov kvantovej teórie, nepokladal ju za plne uspokojivú. V závere života sa zaoberal predovšetkým hľadaním zjednotenej teórie elektromagnetického a gravitačného poľa. Ako svetovo známa osobnosť sa často vyjadroval k závažným spoločenským, politickým i filozofickým otázkam a je známy svojím humanistickým a protivojnovým postojom.

Inšpirácia pre každého
Sám Albert Einstein bol prekvapený tým, ako ho majú ľudia radi, aj keď veľmi často vôbec nechápu jeho teórie. Pokúsime sa spoznať tohto excentrického vedca prostredníctvom niekoľkých citátov. Verím, že nás má čo naučiť, aj keby sa nám nepodarilo celkom preniknúť do hĺbky jeho matematicko-fyzikálnych myšlienok.

„Boh nehrá kocky."

Často si v dnešnej „vedeckej" dobe neuvedomujeme, že veľké vedecké objavy nie sú iba dôsledkom racionálnej analýzy, ale tiež intuície, ktorá viedla presvedčenie vedca. Toto pevné presvedčenie o tom, že príroda má zmysel, je veľmi dôležité pre každého človeka. Pomáha mu v ťažkých chvíľach, aby neupadol do skľúčenosti, ale aby namiesto toho vykročil a začal hľadať riešenie a následne konať.

„Žiaden problém nemôže byť vyriešený na tej istej úrovni, na ktorej bol stvorený."

Ak začneme hľadať riešenia našich problémov, tak nestačí iba aplikovať, čo nám kto poradí. Budeme musieť začať vnútorne rásť. Skutočné riešenia totiž vždy umožňujú pozrieť sa na problém z nadhľadu. Potom sa stane veľký problém malou prekážkou v našom živote, ktorú nie je ťažké prekročiť.

„Nemôžeme strácať nádej v ľudstvo, keď vieme, že Mozart bol človek."

Na ceste hľadania budeme potrebovať optimizmus. Ten nám môžu dodať veľkí ľudia alebo tiež blízki priatelia na spoločnej ceste.

„Hodinka v náručí vášho milého sa zdá minútkou; minútka na horkej peci sa zdá hodinou. A to je relativita."

Autor teórie relativity nám ju vysvetľuje veľmi jednoduchým citátom. Ak si uvedomíme relativitu vecí, potom na nich prestaneme prehnane lipnúť. To nám umožňuje oslobodiť sa od pút, ktoré zväzujú náš život.

„Sme tu pre druhých ľudí, predovšetkým pre tých, od ktorých úsmevu a blaha závisí naše vlastné šťastie."

Napriek tomu, že Albert Einstein nemal jednoduchý charakter a pre jeho blízkych nebolo vždy ľahké s ním nájsť spoločnú reč, hlboko vo svojom srdci vždy choval dobrotu, ktorá sa prejavuje v jeho myšlienkach aj činoch pre spoločnosť. Aj my potrebujeme pre náš život túto dobrotu – zdroj ľudskosti.

„Neviem, čím sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú palice a kamene."

Posledný citát Alberta Einsteina, ktorý som vybral, je inšpiráciou k humoru. Humor umožňuje človeku zasmiať sa svojim vlastným chybám a hlúposti, a vykročiť ďalej.

Mgr. Aleš Gabriel

Použitá literatúra a zdroje:
(1) BALIBAROVÁ, Françoise. 1995. Einstein – radosť z myslenia. Bratislava : Slovart. 144 s.
(2) SKUBE, Daneen. 2006. Interpersonal Edge. Hay House. 192 s. ISBN 978-1401908805.
(3) PALMER, Norman Dunbar, PERKINS, Howard Cecil. 1969. International relations: The world community in transition. Houghton Mifflin, 799 s.